blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mastro
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
mastro



Harry Potter Road Trip
pridal mastro 14.7. 2009 o 18:01

Ako to začalo

 

             „Počuj, mal by som na teba veľmi silnú prosbu a veľmi by si mi pomohol,... keď tak poď na ICQ :)“, presne touto vetou začal môj dvojdňový road trip do Kysúc, kde som skončil s oranžovou hlavou. A to je len tá normálnejšia časť. No ale začnime pekne po poriadku.
               Sedím si pri PC,... teda nie, ťažko pracujem v práci, kde som úplne náhodou zbadal, že som prihlásený na Sectore (inokedy fakt nie som) a svieti mi jedna správa. Nie, 4 správy mi svietili (nech si myslíte, že som dôležitý a píše mi viac ľudí ako LG-mu kvôli schvaľovaniu ikoniek), a jedna z nich bola od Ejsíka (Matus Ace v našej galaxii). Deň predtým mu nejako zišlo na um (t.j. ožral sa asi), že v Rádiu Express chce vyhrať lístky na predpremiéru Harryho Pottera. Na to potreboval nápad (mal) a ľudí (nemal). Fakt musel byť opitý, lebo im aj napísal a tí v rádiu sú asi blázni, lebo sa im to aj páčilo. Plán bol taký, že sa prezlečieme za postavy z Harryho Pottera a pobavíme Žilinčanov, keď už toho Slotu poslali do exilu. :-) A aby to bolo troška aj šialené, Matúš sa rozhodol, že on chce byť Hermiona. Takže zostávali mu ešte 2 postavy. Harry, tu sa obetovala Júlia (GaunerLilooo z Live) a Ron. Tu pôvodne zlanáril GaunerJur-a, ale on neskôr vytriezvel a odstúpil, radšej išiel smútiť za svojim Xboxom, ktorý je momentálne v nebi. Prišla rada na mňa (keďže Matúša všetci asi posielali niekam do teplejších krajín) a ja sám neviem prečo, ale súhlasil som. Veď Matúš nie je žena a ani slávu nesľúbil, jedine trapas. :-)

 

 

Operácia Poter (dobre čítate)


           Takže D-day. Ráno vstávam, balím veci, zubnú kefku mám, ostatné nie je dôležité. :) Bežím k DM, aby som kúpil spray na vlasy. Zatvorené, čakám 5 minút, stále nič. Hmm, prišli o ťažké prachy, bežím ďalej, aby som nezmeškal vlak. Pýtam si lístok a naskakujem na vlak do Trnavy a tam na rýchlik do Žiliny. Miestečko mám, slúchadlá v ušiach, cesta môže začať. Krajina sa postupne mení, nížina sa stráca, začínajú prevládať kopce, čo je dosť veľká zmena v mojich očiach. Počas cesty Matúš volá, majú spray a sám neviem prečo, ale teší ma to. Asi ten šok. :-) Konečne prichádzam do cieľa, vystupujem. Matúš ma už čaká, okolo seba má menší hárem. Ešte k tomu s metlami, žeby slúžky mal? Aký luxus. :-) Postupne mi ich predstavuje, Júliu (spoluaktérku), Máriu (Matúšovu bývalú sestru :-) ) a Máriinu kamošku. Bežíme do požičovne, máme len pár hodín na vybavenie všetkého a ani konkrétny program nemáme. Až na jeden, dáme si pivko. :-) V požičovni nás privíta milá pani, ukazuje nám svoj brloh ( NiNja ), vecí má dosť, my si vyberáme a odkladáme na neskôr. A môže sa ísť na to pivko kde by sme mali vymyslieť plán. Návrhy máme, no v podstate zostávame pri improvizácii. Niečo bude. Prichádza Matúšova priateľka s kamoškami, aj jeho mama, ona to berie do svojich rúk. Našťastie asi. :-) Ideme sa prezliecť a ja osobne aj prefarbiť. Júlia sa „obetuje“ (vidieť jej škodoradosť v očiach ;-) ) a začína proces. Končím s oranžovo-ryšavou hlavou, strašné to je, no cesty niet späť.

          Ponáhľame sa na Hlinkovo námestie, redaktor Expresu nás už čaká. Začíname s  akciou, na začiatku troška nesmelo, hráme akože metlobal, končí to tak, že moja metla, Nimbus 2009 (nová verzia :-) ) je zlomená. Weasley, čo by ste čakali. Dostávame nápad, zapojiť do toho malé deti, takže hľadáme rodinky. Na začiatku nemáme šťastie, naše skóre je 1 predavač výherných tiketov a 1 bezdomovec. :-) Ale postupne sa to rozbieha, deti majú uhádnuť kto presne sme, za to dostávajú „čarovné“ cukríky, po užití vydávajú zvierací zvuk (u mňa v noci to ide aj bez cukríkov ;-) ). Ľudia sa s nami fotia, naháňame policajtov. Pridávajú sa aj Matúšovi kamoši, akože dementori, celé námestie je plné čiernych plášťov. Na začiatku sme nevedeli čo budeme robiť pól hodinu, no už vystrájame viac ako hodinu. Redaktor hovorí, že toho má viac než dosť, považuje nás za favoritov, takže pomaličky končíme. Misia úspešná, dávame sa do civilu. Teda až na mňa, moja hlava zostáva tak ako je. Bojím sa pozrieť do zrkadla.


Čadca alias odstavím si metlu


            S Matúšom a Júliou ideme do Čadce, troška tam prevetrať podniky. Mesto je to  veľmi pekné, aspoň mne sa neskutočne páči. A toto teraz nie je žiadne podliezanie, nechcem sa dostať ani pod sukňu Matúšovi (ehm, teda pod jeho kilt :-) ), ani do Júliiných nohavíc. Na každom kroku bar, krčma, šenk, hocičo, kde sa dá piť. Mám dojem, že tu je podnikov viac ako obyvateľov. :-) Ideme do reštaurácie, Júliu musíme presviedčať, ešte stále vláči so sebou tú metlu. Ukážem len svoju hlavu, uznáva, že vo výstrednosti vyhrávam ja. Objednávame, jeme, pijeme, pijeme, pijeme a kecáme. Presúvame sa do jedného baru, odchádza nám jeden, druhý, tretí autobus. Nie, nie preto, že by sme toľko chľastali, čašníčka nestíha naše špeciálne objednávky. Matúšovi a Júlii konečne zapaľuje ich trojvrstvové čudo, v tej chvíli nám odchádza už asi štvrtý autobus (mierne preháňam). Nálada je fajn, no pomaličky musíme isť, nech aspoň 1 autobus stihneme do Oščadníc. Júlia nás opúšťa, sľubujem friend request na LIVE, nech ma raz môže rozpíliť v Gears of War. :-)

 

Oščadnica alias aj keď neodpovedáš dostávaš body

 

           Autobus prihádza do bydliska Matúša, Oščadníc. Pekná a hlavne dlhá dedina (dedinu berte s rezervou, má 6000 obyvateľov), tie naše južanské sú trošku inšie, nudnejšie na pohľad. Konečne sme u Matúša, ideme do jeho izby. Tvrdí, že má aj počítač, ja osobne som ho nikde nevidel, toľko vecí tam mal všade. :-P Zaujala ma hlavne jeho plocha vo Win, všade ikonky, žiadne voľné miesto, on sa v tom nejako vyzná, organizovaný chaos asi. :-) Ale môže byť. Dostávam svoje miesto na spanie, potom vyrážame do jedného podniku. Objednávame si pizzu, bryndzovú a k tomu čučoriedkové pivo. WC bude večer isté. :-) Ale nie, výborné to je, dal by som si ešte, akurát už nevládzem. Teda pre jedno pivko ešte miesto je, ale potom už fakt dávam výpoveď a odchádzame.

           Ešte večer skúšame Xko, Battlefield 1943 nejde, takže si dávame Scene it. Nechávam ho samozrejme vyhrať a aby spal lepšie, tak nechám aby mal dvakrát toľko bodov ako ja. ;-) Niekedy akože zabudnem aj tlačítko stlačiť, fááááákt som ho nechal, verte mi!!! :-) Ešte hráme Wachtmen-a, tu tiež nejako často zomieram, ale to je chyba hry, superhrdina by mal byť predsa nesmrteľný. :-) Chceme ešte vyskúšať 1 vs. 100 (tu by som ho samozrejme tiež nechal vyhrať), no amíci ešte nezačali. Tak sa rozhodneme pre spánok. Matúšovi prečítam rozprávku, dávam mu pusu na čelo a budím sa až druhe ráno. :-)


Veľká Rača alias ja nie som Ježiš


            Budím sa, pár minút zisťujem kde to som. Doma určite nie, zrazu vidím Matúša na druhej strane izby, cvak, už to mám. Pomaličky sa preberáme, ideme do kuchyne. Raňajky už pripravené, aj kávičku si doprajem. Just like Hilton. :-) Okolo desiatej sme mali ísť na Veľkú Raču, no Matúš si nejako spomenul, že musí napísať jednu recenziu, lebo inak dostane klystír od Junkera. Tak sa dal na písanie a ja vrhol na jeho Nintendo DS. A objavil Broken Sword!!! Po odoslaní článku (juj, videl som sectorácky systém), sme sa vrhli na obed, čo Matúš s Máriou navarili ( ;-) ) a ich otec nás troch potom zobral na Veľkú Raču. Lanovka nás zobrala hore a tam nás už čakala bobovka. Najskôr išiel Matúš s Máriou, ja v závese za nimi. Gate som mal plné, ale prežil som to a chcel som mať zase plné gate. :-) Takže teraz sa ku mne pripojila Mária a Matúš si dal sólo jazdu. Vo dvojici aj rýchlosť bola citelnejšia a tuším istý čas som aj oči zatvoril. :-) Keď sme prišli hore, zhodli sme sa, že to musíme natočiť, takže v mojom lone skončil Matúš. Mária išla sama, najskôr nechcela, akože sa bála,... no poviem vám išla tak rýchlo, že na konci do nás vrazila. Svoj príchod oznámila výkrikom "Ježíííííš", ja som sa zmohol len na "Ja nie som Ježiš" a už nás nabrala. Odkazujem jej rodičom, nech jej vodičský preukaz nevybavujú. :-) Išli sme ešte 2x, na brzdu sme si už ani nespomenuli, aj keď hrôza v mojich očiach bola až do konca.
           Po poslednej jazde nám nestačilo a neďaleko sme zbadali lanovú dráhu, inak
 povedané Monkey Way. Ten názov vystihuje všetko. Inštruktor sa nás pýtal či ideme na ťažkú časť a tu mi aj Mária potvrdí, že Matúš prikývol. Takže mučenie začalo, dostali sme výstroj a pustili sa do toho. Tá dráha nebola dlhá, no nám dala zabrať, pričom počas „jazdy“ začalo aj liať, takže to bolo vo fakt extrémnych podmienkach. Museli sme to aj skôr ukončiť, počasie nám v tej chvíli fakt neprialo. Aj keď sa menilo z minúty na minútu. Rýchlo sme sa ukryli v neďalekom bufete a dali si niečo. Keď som dostal svoju kávu, prestalo pršať a spustili lanovku. Tak som prvý krát pil kávu na lanovke. :-) Dole počas čakania na autobus prichádza Octávia, šofér zastaví neďaleko nás a pýta sa či čakáme na autobus. Naša odpoveď je kladná, na čo iné by sme stáli na rohu. NiNja Hovorí nám, že autobus sa pokazil,... hm a mne vlak ide onedlho (to som ešte nevedel, že som 1 zmeškal :-) ), takže nás najskôr nepotešil. No, ale keďže šoférom autobusu bol on, zobral nás naspäť.
            U Matúša nás čakalo občerstvenie v podaní jeho mamy. Musel som začať plánovať aj cestu späť a skoro to skončilo tak, že som ešte na 2 dni zostal. Ale odolal som, predsa len aj pracovať niekedy musím. :-) Tak som sa rozlúčil a vybral na autobus. Teda vybral by som sa, keby mi pred nosom neodišiel. :-) Našťastie vymysleli profesiu taxikárov a k tomu aj taxíky, takže bez problémov som sa dostal do Čadce (Matúš, ten zdieračský taxikár si vypýtal 6 € :-) ). A cesta domov? Matúš mi požičal NDS, takže čas som strávil s Nico z Broken Sword-u. A viete ako letí čas so ženou. ;-)

 

Akože ukončenie

 

           Bolo mi fajn, boli to pekné 2 dni a celé to prostredie ma chytilo tak, že tam chcem skončiť na chate s kamošmi budúci mesiac.

          Chcem sa poďakovať Matúšovi, že ma „nahovoril“ a všetko čo sa dalo poukazoval. A aj keď sme prehrali, akcia to bola fajn. Takisto sa chcem poďakovať aj jeho mame a otcovi, že ma privítali, aj zniesli, ak si dobre pamätám nič som nerozbil (tá metla sa nepočíta). :-) A samozrejme aj svojej dvojdňovej sestre, ktorá z nás troch na tej bobovke bola asi najodvážnejšia. :-)
          Určite som veľa vecí vynechal, alebo napísal tie nepodstatné veci. Odzneli fajn hlášky, udiali sa veci, ktoré sú momentálne v hmle v mojej hlave. Tak dúfam, že Matúš napíše nejaký svoj príspevok, svoj pohľad.

 

 

 

 

                  

 

 

 

 

 

 



Prístupov 6743
Kvalita článku
(100%) hlasov 1

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Back to the core, alebo ako som kúpil Wi...
[ 5.2.2014] (príspevkov 6)
Cestná cyklistika, 1. časť
[ 26.3.2013] (príspevkov 11)
Harry Potter Road Trip
[ 14.7.2009] (príspevkov 4)
Cesta domov... troška inak
[ 18.6.2009] (príspevkov 3)
Lil´ Me - detstvo
[ 16.5.2009] (príspevkov 7)
Black Adder - Čierna Zmija
[ 26.4.2009] (príspevkov 6)
Muse
[ 1.4.2009] (príspevkov 5)
Viedeň - Výstava luxusných áut
[ 3.2.2009] (príspevkov 4)
Asus EEE 1000H
[ 1.12.2008] (príspevkov 2)
Na vojne
[ 22.2.2008] (príspevkov 10)