blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mastro
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
mastro



Cesta domov... troška inak
pridal mastro 18.6. 2009 o 12:04

            Život má podľa všetkého čierny zmysel pre humor. Inak si včerajšiu noc neviem predstaviť. Človek robí ako každý deň, nuda, prázdnota a celý deň rozmýšľa o tom, ako by sa mohlo všetko zmeniť. Alebo len niečo, hocičo, nejaký impulz, nabrať novú energiu, chuť do života. A potom príde život, pozrie sa na mňa s úškrnom na tvári a vysvetlí si to inak, po svojom. 
            Čo sa včera stalo? Ako vždy, sme zatvorili predajňu, trošku sa pobavil na užívateľovi ASTM (už jeho príchod bol znamením?) na Sectore a vyrazil na stanicu ako vždy. Na mne žiarilo nové tričko Muse, nech všetci vedia, čí som. :-) Sadol som si na lavičku, ako vždy a vytiahol knižku (konkrétne Nikdykde). Ako vždy. Hodinka prebehla ako nič, bol čas ísť na vlak. Pri východe som zbadal dievčinu, ktorú som spoznal až po chvíli, tiež robí v Maxe. Bola ostrihaná, pristalo jej to. Tiež zmena. Vo vlaku som si sadol na miesto kde sedím aj inokedy, na hudbu som nejako nemal náladu, takže pokračovalo čítanie, nech nemusím rozmýšľať. Prišla aj baba, ktorá cestuje už nejaký ten rok s nami, vždy troška ďalej, aby to nebolo osobné, no dosť blízko pre prípad núdze. Ja nás takých viac, poznáme sa, no máme tie svoje hranice.
     A prišlo to. Vlak sa rozbehol, ešte 25 minút čítania... Nie, teraz to bolo inak. Po pár minútach vlak prudko brzdí a zastavujeme uprostred ničoty. Okná boli stiahnuté, takže sme cítili pach brzdenia. A vedeli sme, že niečo je zle. V očiach otázky, jeden v zadu robí múdreho, už má teórie. Pribehne sprievodkyňa, mudrc ju oslovuje krstným menom, zjavne z brandže, no sprievodkyňa si ho ani nevšíma a beží ďalej. Pokazil sa rušeň asi, alebo ide nejaký špeciálny vlak oproti, už sa nám to stalo. Ale nejako cítim, že tentoraz to je iné. Po pár minútach, sprievodkyňa sa vracia, slzy v očiach, za ňou rušňovodič a ešte niekto. Idú dozadu, náš mudrc sa vypytuje, no dostane len informáciu, že tak skoro sa nepohneme. A vyskakujú z vlaku. Z prvého vozňa prichádzajú ľudia, dostali viac informácií podla všetkého. Prichádza aj naša „známa“, pozerá sa na nás, my na ňu. Povie prvú vetu, zrazili sme niekoho. Nejako sa ani nečudujem, ako keby to bolo normálne. Samovrah, opilec? Je to jedno, domov skoro neprídem. Pár ľudí pozerá von, najbližšia dedina nie je až tak ďaleko, rozhodujú sa či ísť. Čakať sa neoplatí. Dievčina vyťahuje mobil z tašky a volá frajerovi. Zloží. Začíname sa dohadovať ako ďalej. Hovorí, že jej priateľ by prišiel do tej dediny. Nie je čo riešiť vyrážame aj so skupinkou. Kopa ľudí zostáva vo vlaku, čakajú na zázrak asi.
     Cesta nebola zlá, aj keď to bolo uprostred ničoty, všade tma. Ale svetlá dediny vidieť v diaľke. Tráva je mokrá, ona mala len papuče a zmysel pre dramatizáciu. :-) Stres sa u nej prejavuje tým, že rozpráva a veľa. Ale dobre sa to počúva aspoň a dá sa odpovedať sarkasticky bez ujmy na zdraví. :-) Svietime si mobilom, no veľmi to nepomáha. Zrazu brat vyťahuje niečo, PSP. No jasné, tam je riadna obrazovka. A nech mi ešte niekto povie, že na veľkosti nezáleží. ;-) Hneď sa nám ide lepšie, pomaličky sa spoznávame, kde robíme, ako, prečo, klasika. Volá snáď celej rodine, nech vedia čo sa stalo. Pomaličky očakávam JOJ-ku. :-) Po poľnej ceste prichádza sanitka, zjavne zbytočne, ale čo už. Skupinka pred nami im podáva informácie a idú ďalej. My sa dostávame do dediny, ideme na hlavnú cestu, aby nás chalan našiel. Po pár minutách čakania prichádza, nasadáme a ideme domov. Aj sme sa zabudli predstaviť a smejeme sa na tom, za akých okolností sa nám to podarilo. Prichádzame domov, peniaze nechcú za odvoz, tak ponúkam obličku svoju. Smejú sa, nechápem prečo, je to dobrá oblička. :-)
             Otváram dvere bytu, matka zvedavá, tak v krátkosti jej hovoríme, čo sa stalo. Idem pod sprchu, myšlienky sa nezastavujú, blúdia v mojej hlave. Keďže náhody neexistujú, nezostáva mi nič iné len skonštatovať, že nerozhodujem ja kedy prichádza zmena. Prichádza, keď ju ani nečakám a nemusí byť ani taká, akú čakám ja. Včera to samozrejme nebola zmena, bolo to len žmurknutie. Aby som pochopil, že nerozhodujem.



Prístupov 4144
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Back to the core, alebo ako som kúpil Wi...
[ 5.2.2014] (príspevkov 6)
Cestná cyklistika, 1. časť
[ 26.3.2013] (príspevkov 11)
Harry Potter Road Trip
[ 14.7.2009] (príspevkov 4)
Cesta domov... troška inak
[ 18.6.2009] (príspevkov 3)
Lil´ Me - detstvo
[ 16.5.2009] (príspevkov 7)
Black Adder - Čierna Zmija
[ 26.4.2009] (príspevkov 6)
Muse
[ 1.4.2009] (príspevkov 5)
Viedeň - Výstava luxusných áut
[ 3.2.2009] (príspevkov 4)
Asus EEE 1000H
[ 1.12.2008] (príspevkov 2)
Na vojne
[ 22.2.2008] (príspevkov 10)